Milan Veróny

Nenarodil som sa, aby
som bol priemerný.

Človeka v živote formujú skúsenosti, ľudia, ktorých stretne a ktorými sa obklopí. Neustále sa spomína nejaká cesta. My na tej ceste sme už od narodenia. Na nej stretávame ďalších ľudí. Niektorých len minieme, pri niektorých sa zastavíme a s niektorými určitý úsek cesty prejdeme. Môj cieľ? Kráčať.

Tabula rasa

Mám 5 rokov, v ruke držím husle a v sprievode môjho ocina vychádzame z hudobnín. Toto má byť nástroj môjho šťastia? V tej chvíli som o tom ani len nesníval. A nesníval som o tom ešte dlho potom.

Stále v hniezde

Detstvo v Bzovíku bolo krásne. Bývame nad ihriskom, takže som takmer každú voľnú chvíľu trávil tam…kým som nedostal husle. Od malička nám v dome znela ľudová pieseň a každá rodinná slávnosť bola jej oslavou. Spolu s mojou staršou sestrou sme začali chodiť na súkromné hodiny husieľ. Aby som dostal aj základy teórie, chodil som ešte na akordeón. V tom čase v ZUŠ-ke husle nikto neučil. Už sa presne nepamätám, kedy som zaujal odmietavý postoj voči husliam, ale bolo to pomerne skoro. Cvičenia, ktoré mi nedávali zmysel. To bol des. Pozitívnejšia zmena nastala založením ľudovej kapely a začleňovaním sa do rodiny folkloristov. No aj tak som ešte stále necítil, že práve týmto smerom by som mal tiahnuť. Nevedel som si predstaviť, že ja ako riaditeľ medzinárodnej firmy budem mať čas sa venovať husliam.

Otvorená konzerva

Koniec strednej školy a ja balím tašky na výšku do Nitry. Jedinou možnou cestou ostala Etnológia. Prvý mesiac mi však veľmi zrozumiteľne dal najavo, že to nemal byť môj cieľ, ale len križovatka. A vtedy som to urobil. Prihlásil som sa na konzervu.
V nasledujúcich šiestich rokoch sa zo mňa stáva človek s jasnou víziou svojej budúcnosti – HUDBA. Rodičia ma naučili hodnotám, môj učiteľ ma naučil opierať sa o ne a urobiť z nich svoju silnú stránku. Hudba je viac ako pár pospájaných tónov. Je to spôsob života. S týmto vedomím som opúšťal brány konzervatória.

Jazz, bitte!

Pre ďalšie nasmerovanie som si odskočil do Viedne. Z ľudovej a klasickej hudby som preladil na jazz. Semester strávený v rakúskej metropole mi dodal sebavedomie a môj odchod zo školy bol toho len dôkazom. Dnes sa snažím násjť si svoje miesto vo svete.

Čo o mne povedali

Prof. Bernard Garaj

Etnomuzikológ, Dekan Filozofickej fakulty UKF v Nitre

Milana Verónyho som vnímal od nášho prvého stretnutia na pôde Filozofickej fakulty UKF v Nitre ako študenta , ktorý bol nielen očarený hudbou, ale ktorý bol pre ňu ochotný urobiť viac než ktokoľvek iný. V jeho prípade to znamenalo vymeniť vysokoškolské lavice za štúdium na konzervatóriu. Odvtedy sledujem pozorne jeho umelecký vývin a som presvedčený, že v hudbe našiel sám seba a že jeho poslucháči i priaznivci sa môžu znovu a znovu tešiť na nové stretnutia s jeho interpretačným majstrovstvom.

Štefan Bernát

Podnikateľ, Nadácia Kvapka Nádeje

Mal som to potešenie zažiť umenie p. Verónyho a jeho umeleckých kolegov na korporátnych, rovnako ako súkromných podujatiach, na veľkých verejných akciách, ako aj na neformálnych osobných stretnutiach a zakaždým som obdivoval vysokú mieru profesionality a zároveň empatie, ktorú prejavili okamžitým adaptovaním svojho vystúpenia, v záujme dosiahnutia maximálnej spokojnosti a umeleckého zážitku divákov.   Všetky vystúpenia, ktoré som mal možnosť vidieť a počuť sa vyznačovali skvelou atmosférou, bezprostrednosťou a úzkym spojením umelca s divákom.

Karol Felix

akademický maliar

Milana Verónyho som spoznal vďaka práci. Výtvarné umenie a hudba majú veľa spoločného a tak bolo len otázkou času, kedy sa naše cesty pretnú...Mal som možnosť oceniť jeho hudbu pri viacerých vernisážach a iných príjemných priateľských stretnutiach. Myslím, že Milan je výborný a charizmatický muzikant, ktorý má hudbu v rodine, miluje ju a z jeho hrania to je cítiť. A srdiečko v umení je vždy to najdôležitejšie... Teším sa na ďalšie stretnutia...

Mário Kuly Kollár

spevák, Desmod

Milan Okrem toho, že je skvelý človek, je aj veľký profesionál a vynikajúci hudobník s ktorým je radosť spolupracovať. Pracovali sme spolu na viacerých projektoch a vždy to bolo veľmi úspešné.

Eva Pavlíková

herečka

Milan ma doprevádzal trikrát na mojom Vianočnom koncerte v Nitrianskej synagóge. Okrem toho, že je to krásny a sympatický chlapec, je výborný muzikant, ktorý si vie získať publikum a získať sympatie. Ako primáš svojimi nápadmi a pripomienkami kapelu viedol k novému, modernejšiemu prejavu, určite ovplyvnenému jeho štúdiom vo Viedni. Viem, že Milan sa zaoberá aj jazzom a inými žánrami hudby. A to tiež určite prispelo k novému vyzneniu skladieb v cimbalovke. Páči sa mi, že je mysliaci muzikant, zodpovedný, spoľahlivý a nesmierne talentovaný. Veľmi mu držím palce a verím ,že o Milanovi Verónym ešte počuť budeme. A ja si s ním ešte určite niekedy zahrám a bude mi cťou.

Jureš Líška

muzikant, producent a líder Fallgrapp

Pamätám si na prvé stretnutie. Mladý chlapec s úprimným úsmevom, ktorý hral ako druhý huslista vo folklórnom súbore, no už vtedy vykazoval brilantné technické zručnosti. Dnes je jasný dôkazom toho, ako láska k hudbe skĺbená s mimoriadnym citom pre detail dokáže muzikanta posunúť na špičkovú úroveň.

Katarína Hasprová

speváčka

Milanko je skvelý multižánrový muzikant, preto s ním spolupracujeme my, speváci,  na rôznych koncertoch. Ja som s ním odspievala dva koncerty v synagóge s veľkou kapelou, ale aj vystúpenia v komornom zložení, napríklad so židovskou tematikou, šansóny, cigánske piesne, alebo rozlúčku s J. Bednárikom v Opere SND.
Mám ho veľmi rada aj ako človeka a kamaráta :-)

Zlaďme sa.

 

Môj život od detstva sprevádza hudba.
Nájdite aj vy spojenie s ňou.
Napíšte mi.

Fields marked with an * are required